Vo štvrtok 20. augusta je Svetový deň komárov (World Mosquito Day). Upozorňuje na zdravotné riziká, ktoré predstavujú komáre ako prenášači chorôb (malária, zika, dengue, žltá zimnica). Tento deň má pôvod v roku 1897, keď britský lekár sir Ronald Ross potvrdil teóriu, že komáre sú prenášačmi malárie medzi ľuďmi. Za tento objav dostal v roku 1902 Nobelovu cenu.
Na to, či môžu komáre aj na Slovensku a v strednej Európe prenášať nebezpečné choroby a prečo sa im v medzinárodnom projekte venujú aj výskumníci z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, sme sa opýtali Mgr. Kataríny Loziakovej Peňazziová, PhD., z Katedry mikrobiológie a imunológie UVLF.
„Nebezpečné ochorenia prenášané komármi už nie sú výlučne problémom tropických krajín. Aj naše pôvodné druhy komárov môžu prenášať niektoré vírusy a parazity. Z hľadiska Slovenska je najvýznamnejší najmä západonílsky vírus, ktorý cirkuluje predovšetkým medzi vtákmi a komármi. Človek alebo kôň sa môžu nakaziť po uštipnutí infikovaným komárom, ale vírus ďalej spravidla neprenášajú. Väčšina týchto infekcií prebieha bez príznakov. U časti nakazených sa objaví horúčka, únava, bolesti hlavy alebo svalov a iba u malého podielu, najmä starších ľudí a osôb s oslabenou imunitou, môže vzniknúť závažné neurologické ochorenie. Na Slovensku sa v komároch opakovane zachytil aj vírus Usutu, ktorý je príbuzný západonílskemu vírusu. Postihuje najmä vtáky, no výnimočne môže vyvolať ochorenie aj u človeka. Naše komáre môžu prenášať aj parazitické hlístovce rodov Dirofilaria a Setaria. Dirofilárie spôsobujú ochorenie najmä u psov, ojedinele sa však môže nakaziť aj človek, zatiaľ čo setárie postihujú predovšetkým hospodárske zvieratá. Komáre sa podieľajú aj na prenose vtáčích malarických parazitov rodu Plasmodium, ktoré infikujú vtáky a nepredstavujú riziko ľudskej malárie.“
- Môže sa situácia zmeniť v dôsledku klimatických zmien?
„Do určitej miery sa už mení. Vyššie teploty predlžujú sezónu aktivity komárov, urýchľujú ich vývoj a môžu zrýchliť aj rozmnožovanie vírusu v tele komára. Teplejšie zimy zároveň zvyšujú šancu, že niektoré druhy prežijú a vytvoria si stabilné populácie v oblastiach, kde sa predtým nevyskytovali. Klimatická zmena však nie je jediným faktorom. Dôležité sú aj zrážky, záplavy, spôsob hospodárenia s vodou, urbanizácia, medzinárodná doprava a cestovanie. Nový druh komára alebo pôvodca ochorenia sa k nám často dostane práve prostredníctvom dopravy alebo infikovaného cestujúceho. Vhodné klimatické podmienky potom rozhodnú, či sa dokáže ďalej šíriť. Neznamená to však, že sa na Slovensku v najbližších rokoch automaticky objavia rozsiahle epidémie tropických ochorení. Riziko lokálneho prenosu však rastie. V južnej Európe už boli zaznamenané miestne prenesené prípady dengue, chikungunye aj západonílskej horúčky. Preto je dôležité sledovať situáciu skôr, ako sa objavia ľudské prípady. ECDC (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb) upozorňuje, že klimatické podmienky v Európe sú pre šírenie inváznych komárov čoraz priaznivejšie.“
- Hmyz (Insecta) je najpočetnejšou skupinou živočíchov na Zemi, tvorí viac ako polovicu všetkých známych živých organizmov. Koľko druhov komárov žije u nás?
„Podľa najnovšieho aktualizovaného zoznamu bolo na Slovensku potvrdených 54 druhov komárov. Tento počet sa môže meniť, pretože pribúdajú nové nálezy a zároveň sa spresňuje taxonomické zaradenie jednotlivých druhov. Bežný človek dokáže rozoznať nanajvýš niektoré nápadné druhy, napríklad ázijského tigrovaného komára podľa kontrastných bielych pruhov na čiernom tele. Presné rozlíšenie väčšiny druhov však vyžaduje mikroskopické určovanie podľa drobných znakov na nohách, krídlach, hrudi či brušku. Pri takzvaných druhových komplexoch nestačí ani vzhľad a je potrebné molekulárne vyšetrenie. Určovanie druhov má veľký význam. Jednotlivé druhy sa líšia miestom rozmnožovania, obdobím aktivity, hostiteľmi, ktorých cicajú, aj schopnosťou prenášať konkrétne patogény. Nestačí teda vedieť, že máme veľa komárov. Potrebujeme vedieť, aké druhy sa na danom mieste nachádzajú.“
- Sú všetky komáre rovnako nepríjemné a nebezpečné?
„Nie. Krv cicajú iba samičky, pretože bielkoviny z krvi potrebujú na vývoj vajíčok. Samce sa živia rastlinnými šťavami a nektárom. Ani všetky samičky nevyhľadávajú človeka rovnako intenzívne. Niektoré druhy uprednostňujú vtáky, iné cicavce, obojživelníky alebo plazy a ďalšie sú pomerne málo vyberavé. Rozdielna je aj denná aktivita. Niektoré komáre útočia najmä večer a v noci, kým invázne druhy rodu Aedes môžu byť veľmi aktívne počas dňa. Zdravotné riziko preto nezávisí iba od početnosti komárov, ale aj od ich druhu, spôsobu života a od toho, či sa v prostredí nachádza príslušný pôvodca ochorenia.“
- Aké miesto majú komáre v prírode?
„Komáre nie sú užitočné iba preto, že slúžia ako potrava, hoci aj táto úloha je významná. Ich larvy žijú vo vode, kde spracúvajú mikroorganizmy a organický materiál a zároveň sú potravou pre vodný hmyz, ryby a obojživelníky. Dospelé komáre konzumujú vtáky, netopiere, vážky, pavúky a ďalšie živočíchy. Samce a tiež samičky mimo obdobia tvorby vajíčok prijímajú rastlinné šťavy a nektár. Niektoré druhy sa tak môžu podieľať aj na opeľovaní rastlín. Komáre sú teda súčasťou potravových sietí a kolobehu živín. Z pohľadu človeka sú nepríjemné, no v ekosystémoch predstavujú potravu a zdroj energie pre množstvo iných organizmov.“
- Ako nás môžu ohroziť naše „domáce“ komáre?
„Najdôležitejšie je uvedomiť si, že na prenos ochorenia nestačí samotná prítomnosť komára. Musí ísť o druh schopný prenášať daný patogén. Komár sa musí najskôr nakaziť a podmienky musia umožniť, aby sa pôvodca v jeho tele vyvinul alebo rozmnožil. Na Slovensku je z tohto pohľadu mimoriadne dôležitý komplex komára piskľavého, Culex pipiens. Tieto komáre sa podieľajú na cirkulácii západonílskeho vírusu a vírusu Usutu. Keďže niektoré populácie cicajú na vtákoch a iné aj na ľuďoch či cicavcoch, môžu za určitých okolností vytvoriť spojenie medzi prírodným cyklom vírusu a človekom. Bežnejšie sú však lokálne reakcie na uštipnutie – svrbenie, opuch a pri intenzívnom škriabaní aj sekundárna bakteriálna infekcia. Závažné ochorenia zostávajú pomerne zriedkavé, ale ich včasné zachytenie má veľký význam.“
- Prečo sa komárom venujú výskumníci?
„Monitoring komárov funguje ako systém včasného varovania. Ak zachytíme nebezpečný vírus v komároch ešte pred výskytom ľudských prípadov, zdravotnícke a veterinárne orgány môžu zvýšiť pozornosť, informovať lekárov, kontrolovať darovanú krv alebo prijať cielené preventívne opatrenia.“
- Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach je slovenským partnerom medzinárodného projektu OH SURVector (One Health Surveillance and Vector Monitoring for Cross-border Pathogens). Na čo je tento projekt zameraný?
„Cieľom projektu, ktorý prebieha od januára 2024 do decembra 2026 v Rakúsku, Česku, Grécku, Maďarsku a Slovensku, je vytvoriť a posilniť systematické monitorovanie komárov a kliešťov a nimi prenášaných patogénov. Využíva prístup „Jedno zdravie“ (One Health), teda prepája zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia. Nejde iba o samotný zber hmyzu a kliešťov. Dôležité je prepojiť entomologické, veterinárne a humánne zdravotnícke údaje tak, aby sme mohli včas identifikovať vznikajúce riziko. Projekt sa zameriava na sledovanie výskytu a sezónnej aktivity komárov a kliešťov, ale aj na identifikáciu pôvodných aj inváznych druhov. Prenášačov vyšetrujeme na vybrané patogény a vytvárame porovnateľné postupy medzi krajinami. Našim cieľom je zlepšiť výmenu údajov a medziodborovú spoluprácu a vybudovať systém, ktorý bude využiteľný aj po skončení projektu.“
- Aké sú doterajšie výsledky tohto projektu na Slovensku?
„Jedným z najdôležitejších výsledkov projektu je vybudovanie pravidelného monitoringu na viacerých miestach Slovenska, ktorý umožňuje porovnávať jednotlivé oblasti a sezóny. Naša výskumná skupina z UVLF vyšetrila v roku 2024 viac ako 30-tisíc komárov. Západonílsky vírus sme potvrdili v siedmich spojených vzorkách komárov a vírus Usutu v 48 spojených vzorkách. V roku 2025 sme vyšetrili viac ako 9-tisíc komárov. Západonílsky vírus sme nezachytili, vírus Usutu sa však potvrdil v 14 spojených vzorkách z deviatich sledovaných lokalít. Výsledky našej skupiny ukazujú, že oba vírusy na Slovensku cirkulujú, pričom intenzita ich výskytu sa môže medzi jednotlivými rokmi výrazne meniť. Rozdiel v početnosti zachytených komárov medzi rokmi pravdepodobne súvisel s odlišnými ekologickými a klimatickými podmienkami. Ich konkrétny vplyv je však stále predmetom našich analýz, preto zatiaľ nemožno vyvodiť definitívne závery. Výsledky skupiny za rok 2026 ešte nie sú konečné, odchytová sezóna a laboratórne vyšetrenia na UVLF stále prebiehajú. Po ich ukončení budeme môcť komplexne vyhodnotiť celé trojročné obdobie. Dôležité pritom nie sú iba pozitívne nálezy, ale aj údaje o výskyte jednotlivých druhov komárov, ich sezónnej početnosti a lokalitách, v ktorých sa sledované vírusy nezachytili.“
Soňa Pivka a Kataríny Loziakovej Peňazziová nad mrazničkou so vzorkami komárov
- Sú slovenské výsledky dôležité aj z pohľadu celého medzinárodného projektu?
„Určite áno. Slovensko sa nachádza na rozhraní viacerých biogeografických a klimatických oblastí a zároveň na migračných trasách vtákov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri šírení západonílskeho vírusu a vírusu Usutu. Údaje zo Slovenska preto dopĺňajú výsledky z Rakúska, Maďarska, Česka a Grécka. Práve porovnaním údajov medzi krajinami možno sledovať, či sa určitý druh komára alebo patogén šíri smerom na sever, či sa predlžuje jeho sezóna a či sa objavuje v nových oblastiach. Jedna krajina môže vidieť iba časť obrazu. Spoločný systém umožňuje pochopiť širší vývoj v strednej a juhovýchodnej Európe.“
- Čo nám trojročný projekt ukázal?
„Projekt predovšetkým potvrdil, že systematický monitoring má význam. Výskyt komárov aj patogénov sa môže medzi rokmi výrazne meniť. Negatívny výsledok v jednom roku preto neznamená, že riziko zaniklo. Potrebujeme dlhodobé a porovnateľné sledovanie. Ukázalo sa tiež, že západonílsky vírus aj vírus Usutu sú súčasťou nášho prostredia. Nejde teda iba o teoretickú hrozbu, ktorú poznáme zo zahraničia. Zároveň však výsledky nie sú dôvodom na paniku. Sú dôvodom na pripravenosť, ďalšie sledovanie a dobrú spoluprácu medzi vedcami, veterinármi, lekármi a orgánmi verejného zdravotníctva.“
- Je dôležité, aby krajiny spolupracovali aj po skončení projektu?
„Je to nevyhnutné. Komáre, migrujúce vtáky ani patogény nerešpektujú štátne hranice. Invázny druh zachytený v susednej krajine sa môže v krátkom čase objaviť aj u nás. Podobne môže vírus cirkulovať v spoločnom prírodnom priestore bez ohľadu na administratívne hranice. Spolupráca umožňuje rýchlu výmenu informácií, používanie porovnateľných metód a včasné upozornenie susedných štátov. Najväčším prínosom projektu preto môže byť nielen množstvo získaných údajov, ale aj sieť odborníkov a fungujúci systém spolupráce. Monitoring by sa mal stať stabilnou súčasťou ochrany verejného a veterinárneho zdravia.“
Mgr. Zuzana Bobriková, hovorkyňa UVLF
+421 917 86 99 14
zuzana.bobrikova@uvlf.sk
www.uvlf.sk
Komentáre
