… čiže „Boj pokračuje!“ Tento tradičný portugalský protestný slogan v ostatných rokoch azda najvýstižnejšie vyjadruje úsilie celého Slovenského syndikátu novinárov (SSN). Spočíva v doslova „bojovej úlohe“ – robiť všetko pre to, aby to bola životaschopná stavovská organizácia, ktorá bude v plnej miere obhajovať profesijné záujmy svojich členov (i ďalších novinárov) a zároveň musí byť takou, aby dokázala vyvíjať pre nich zmysluplnú činnosť aj v blízkej budúcnosti. Toto konštatovanie platí pre jednotlivé regionálne organizácie (RO) dvojnásobne. Napokon, potvrdilo to aj Regionálne zhromaždenie, na ktorom sa členovia našej RO zišli v Košiciach 21. septembra 2016.
Prvé zistenie – nízka účasť delegátov – už azda ani neprekvapilo. Novinári jednoducho času nazvyš nikdy nemali, nemajú a mať nebudú. A na schôdzovanie už vôbec nie, hoci to výročné mohlo byť dobrou príležitosťou na to, aby prišli po roku povedať „pár slov do vlastných radov“, či prispieť a inšpirovať iných svojim dobrým nápadom, ktorý by sa v konečnom dôsledku mohol premietnuť do zaujímavej akcie, vydareného podujatia. Nuž ale – „C ´est la vie“, lebo život je už naozaj raz taký, že vždy budeme za bližšiu považovať košeľu ako kabát. Keďže nezamestnaných aj v našich radoch neutešene pribúda (a masmediálky už takmer v každom okresnom meste ročne chrlia desiatky a desiatky nových Kischov a Pulitzerov), je prirodzené, že tí, ktorí prácu majú, sa jej držia zubami-nechtami, takže im na svoju „mimoškolskú činnosť“ už veľa voľných minút nezostáva…
Druhé zistenie – že aj naša 130-členná RO starne – prekvapuje skutočne len tých menej veci znalých. Mladej a najmladšej novinárskej generácii totiž zrejme stačí nad hlavou virtuálna strecha, no aj tak sa k nám za posledný rok pridalo ďalších 8, poväčšine mladých, kolegov. My, skôr narodení sa však stále stretávať chceme hlavne „face to face“, čoho najlepším dôkazom je aspoň stručný výpočet našich akcií: vlaňajší 7. letný tábor Miniškola mladých moderátorov a následná premiéra TV magazínu talentovaných budúcich kolegov, seminár pre regionálnych novinárov (pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku), fotovýstava a diskusia v rámci Dní Ukrajiny, ale tiež obligátne stretnutie jubilantov a v neposlednom rade náš „modrý Maurícius“ – autorská súťaž novinárov východoslovenského regiónu. S výdatnou pomocou Literárneho fondu máme za sebou už jej 21. ročník.
Chlebom našim každodenným však bolo, je a určite aj zostane to najhlavnejšie – organizovať a pripraviť pre kolegov tlačové konferencie so zaujímavými a kompetentnými hosťami, lebo od nich môžu okrem hlavnej témy získať pre svoju robotu mnohé ďalšie cenné tipy. Od vlaňajšieho novembra do tohtoročného augusta sa nám podarilo pripraviť 86 tlačových besied, takpovediac do celého sveta (pre kolegov i na náš syndikátny web) sme rozoslali 277 tlačových správ, ale tiež 195 tlačových oznamov a zvukových avíz. Práve TO nás novinárov nielen obrazne, ale doslova živí – kolegov určite neraz tieto „produkty“ inšpirovali vo vlastnej tvorbe a nám za profesionálne služby zaplatili nielen „náhodní“ a jednorazoví klienti, ale aj takí, ktorí s nami podpísali celoročné zmluvy o vzájomne prospešnej spolupráci. Je to nepochybne správna cesta, pretože aj po odvedení priam nekresťanskej 20% DPH sme vlani za naše služby zinkasovali viac ako 6 tisíc 600 €. Takže nádej, že aj v tomto roku by nám mohla „vyjsť karta“, tá nádej tu stále je… (ak nás, pravda, nezaskočí žiadna ďalšia kríza, lebo aj bez nej sa eurá kotúľajú preč neuveriteľne rýchlo – za prenájom priestorov, mobil, internet, parkovné… – poznáme to všetci z vlastných domácností)
Nuž a práve v aktivitách a ich dostatočnom finančnom „badžete“ je ukrytá (možno aj pre ostatné RO SSN) slovenská odpoveď na známu latinskú otázku: Quo vadis? Za novými a ďalšími klientmi s ponukou našich služieb – len tak naša organizácia v regiónoch prežije. A to aj napriek tomu, že Slovensko (jeho dva východne regióny nevynímajúc) je na jeden meter štvorcový skutočnou mekkou médií – rôznych PR agentúr, hovorcov, mediálnych domov, odborníkov… No celkom určite – a nielen v Košickom a Prešovskom kraji – platí, že SSN je len jeden. Práve o túto, v minulosti (nie takej dávnej) toľko zaznávanú značku, stojí zato zabojovať. V košickej RO sa o to uplynulých desať rokov všemožne usilovala jej predsedníčka Katarína Čižmáriková s 9-členným výborom. Do najbližšieho regionálneho zhromaždenia (o dva roky) si bude priaznivý vietor v plachtách strážiť 5-členný novozvolený výbor v zložení: Zuzana Bobriková, Mária Čigášová, Ľuba Koľová, Radomír Mlýnek a Beáta Penxová-Mačingová spolu s 3-člennou Kontrolnou komisiou (KK), ktorú tvoria: Ernest Groh, Magdaléna Haburová, Mária Paličková – tá zotrvala v doterajšej pozícii predsedníčky KK. Minulý týždeň členovia výboru na svojom prvom rokovaní zvolili za predsedníčku RO Beátu Penxovú-Mačingovú a za podpredsedníčku Zuzanu Bobrikovú.
Beáta Penxová-Mačingová
Foto: Tomáš Čižmárik
Komentáre
