„Brava, maestra!“ Ozýva sa v koncertných sálach častejšie a častejšie, hoci dirigentské remeslo je stále silnou doménou mužov. Štátna filharmónia Košice (ŠFK) bude hrať vo štvrtok 30. apríla 2026 pod taktovkou dirigentky absolútnej svetovej špičky. Program Silvestrov – Čajkovskij – Bartók povedie prvá žena na poste hudobnej riaditeľky v histórii divadla Teatro Comunale di Bologna. V roku 2026 sa vráti piatykrát po sebe na Bayreuth Festival, slovenský orchester diriguje prvýkrát: Oksana LYNIV.
- Dramaturgicky sa špeciálne tešíme na fascinujúci Bartókov Koncert pre orchester. Ako ho vnímate z Vášho pohľadu – čo je na ňom pre Vás charakteristické a fascinujúce?
Bartók patrí medzi mojich najobľúbenejších skladateľov. Jeho hudobný jazyk mi je veľmi blízky – od dirigenta vyžaduje rytmickú presnosť, veľkú predstavivosť a hlboké emocionálne nasadenie. V ranom období bol Béla Bartók zanieteným patriotom svojej vlasti, Maďarska. Zároveň bol priekopníkom a odborníkom v oblasti zberu a výskumu ľudovej hudby. Jeho práca s týmto materiálom zásadne formovala jeho vlastný kompozičný štýl. Vďaka rozsiahlemu výskumu si však uvedomil aj hlboké prepojenia a vzájomné vplyvy medzi rôznymi kultúrami. Napríklad v jeho zbierkach nájdeme množstvo ukrajinských ľudových piesní – v rokoch 1888 až 1899 žil vo Vynohradive, kde začal komponovať a kde sa uskutočnili aj jeho prvé verejné vystúpenia ako klaviristu.
Na sklonku života Bartók tragicky stratil svoju vlasť v niekoľkých zmysloch: najprv bol nútený ju opustiť z politických dôvodov; potom sa už nedokázal stotožniť s politickým smerovaním Maďarska; a napokon v exile v Spojených štátoch s rozčarovaním zistil, že o jeho výskum a rozsiahle zbierky maďarskej i inej ľudovej hudby je len malý záujem. Koncert pre orchester vznikol v roku 1943 počas jeho amerického exilu, pričom definitívnu revíziu dokončil v roku 1945. Možno ho chápať ako istý druh rozlúčky so svetom – dielo chorého a rozčarovaného umelca, ktorý stratil vlasť aj mnohé humanistické ideály a ktorý sa možno naposledy obzerá za svojím životom prostredníctvom zvuku a hudby.
Jedna z určujúcich čŕt Koncertu pre orchester je naznačená už v samotnom názve: jednotlivé nástrojové skupiny postupne preberajú sólistické úlohy. Hoci sa táto myšlienka objavuje aj u skladateľov ako Hindemith či Kodály, Bartók jedinečným spôsobom pristupuje k celému orchestru ako k súboru sólistov, čo robí skladbu mimoriadne atraktívnou pre hudobníkov aj dirigenta. Napriek virtuozite a brilantným efektom spočíva skutočná sila diela v jeho autentickej symfonickej forme a hlbokej výrazovej vrstve, ukrytej pod folklórnymi prvkami, tanečnými rytmami a využitím archaizujúcich tóninových štruktúr.
- Na programe máme aj ukrajinského a ruského skladateľa. Ide o kombináciu na základe dramaturgických a hudobných parametrov alebo aj o spoločenský odkaz?
Uvedenie Klavírneho koncertu č. 1 bolo želaním ŠFK. Rada by som pripomenula, že Piotr Iľjič Čajkovskij, rovnako ako celé jeho dielo, je úzko spätý s Ukrajinou. Počas života ju často navštevoval – Brailiv, Nyzy, Kyjev či sídlo jeho sestry v Kamjanke. Inšpiráciu čerpal z prírody, miestnych tradícií i ľudovej hudby. Viac než štyridsať jeho diel vzniklo práve na Ukrajine a mnohé z nich obsahujú citácie ukrajinských ľudových piesní.
Platí to aj pre jeho prvý klavírny koncert. Jeho brat a prvý životopisec Modest Čajkovskij uvádza, že hlavná téma prvej časti bola inšpirovaná „spevom lirnykov – maloruských slepých žobrákov, zaznamenaným na trhu v Kamjanke“, zatiaľ čo finále vychádza z inej ukrajinskej ľudovej melódie, jarnej piesne „Vyjdi, vyjdi, Ivanku“. Na rozdiel od prvej časti tu skladateľ túto tému výrazne neprepracúva, ale zachováva jej pôvodný tanečný charakter.
Je zaujímavé, že počas svojho života bol Čajkovskij v Rusku ostro kritizovaný za to, že nie je „dostatočne ruský“ a že jeho hudba nie je dosť národná. Súviselo to aj s tým, že bol silne ovplyvnený svojimi cestami po Európe a širšími medzinárodnými umeleckými tradíciami.
- Štvrtkový koncert sa začne Vašou „volenkou“ – Silvestrovovou Modlitbou za Ukrajinu…
Valentin Silvestrov je pre mňa jedným z najvýznamnejších žijúcich ukrajinských skladateľov s výrazným medzinárodným renomé. Vo všeobecnosti je pre mňa udržiavanie kontaktu s mojou krajinou a uvádzanie hudby ukrajinských skladateľov zásadné. Vidím v tom určitú paralelu so svetonázorom Bélu Bartóka. Nejde o politické gesto, ale o hlboký pocit zakorenenia – korene, ktoré nás ako ľudí spájajú, zároveň sa prelínajú s inými kultúrami a dávajú vzniknúť niečomu skutočne hodnotnému.
- Mnoho sa diskutuje o líderstve v ženskom rode – čelia ženy vo vedúcich pozíciách iným alebo väčším výzvam než muži? A naopak, môžu sa stať vlastnosti tradične spájané so ženskosťou zdrojom sily v riadení? Ako vnímate tieto otázniky v dirigentskej špičke?
Moderná profesia dirigenta sa sformovala až v 19. storočí, v čase, keď boli spoločenské úlohy žien prísne obmedzené a do veľkej miery závislé od mužov. Stačí si prečítať dobové tlačové články – spôsob, akým boli ženy hodnotené ako profesionálne hudobníčky, je z dnešného pohľadu šokujúci a dnes už nepredstaviteľný. Našťastie sa táto situácia postupne mení spolu so spoločenským vývojom. Hudobný svet sa čoraz viac usiluje o rovnaké hodnotenie umelcov a tento posun je jednoznačne pozitívny.
Keď som začínala študovať, len málo žien si trúflo vstúpiť do tejto profesie. Úspešné ženské vzory takmer neexistovali. Dokonca aj u mňa v rodine sa na moje rozhodnutie pozerali skepticky. Často som počúvala, že sa nikdy nedostanem na pódium a nanajvýš budem dirigovať kostolný zbor. Keď som si však kládla otázku, či by som sa mohla vydať inou cestou, cítila som, že bez tohto povolania by môj život stratil zmysel. Hlavnou motiváciou nebolo búranie rodových stereotypov, ale úprimná vášeň pre túto profesiu. Najdôležitejšia pre mňa bola kvalita interpretácie a skutočná oddanosť hudbe i skladateľovmu zámeru.
Dnes sa situácia v hudobnom svete výrazne zmenila. Takmer každý orchester pozýva každú sezónu viacero dirigentiek a stáva sa to prirodzenou a vítanou praxou. Silným príkladom pozitívnej zmeny a aktívnej podpory dirigentiek je medzinárodná súťaž La Maestra pre dirigentky, ktorú v roku 2019 založili Philharmonie de Paris a Paris Mozart Orchestra. Mala som česť byť predsedníčkou poroty tohto ročníka. Súťaž ponúka štedré ocenenia, prestížne umelecké príležitosti a prostredníctvom svojej akadémie aj komplexné vzdelávanie, mentoring a dlhodobú podporu kariéry. Postupne začíname vídať ženy na čele špičkových orchestrov. Napriek tomu však celý systém klasickej hudby zostáva do veľkej miery patriarchálny. Viac než 90 percent najprestížnejších vedúcich pozícií – hudobných riaditeľov a šéfdirigentov po celom svete – stále zastávajú muži.
Pre mňa je vystupovanie na najvýznamnejších svetových pódiách predovšetkým veľkou zodpovednosťou, pretože každý významný debut pomáha otvárať cestu ďalším generáciám žien. Zároveň často myslím na ženy minulosti, ktoré bojovali o svoje miesto v umeleckom svete, o právo na povolanie a uznanie. V tomto zmysle cítim, že my, súčasní umelci, musíme tvoriť nielen v mene budúcnosti, ale aj v mene minulosti – obnovovať pamäť na tie, ktorým nikdy nebola daná plná možnosť umeleckého vyjadrenia.
JANA TOMALOVÁ, PR manažérka ŠfK
jana.tomalova@sfk.sk
+ 421 918 802 101
www.sfk.sk
Komentáre
