Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 vyslovil nálezmi porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v 263 prípadoch a priznal primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 706 380 €.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu za rok 2016 vyplýva, že v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) tvorila jednu z najpočetnejších skupín práve agenda týkajúca sa konaní iniciovaných na základe ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
- Nálezy ústavného súdu vyslovujúce porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
V predošlých rokoch ústavný súd vyslovil nálezmi porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nasledovne:
- v roku 2012 v 201 nálezoch,
- v roku 2013 v 212 nálezoch,
- v roku 2014 v 258 nálezoch,
- v roku 2015 v 221 nálezoch,
- v roku 2016 v 263 nálezoch.
V nadväznosti na údaje z roku 2016 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že najviac nálezov týkajúcich sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo vyslovených v súvislosti s rozhodovacou činnosťou:
- Okresného súdu Košice I v 33 nálezoch,
- Okresného súdu Bratislava I v 24 nálezoch,
- Okresného súdu Žilina v 24 nálezoch,
- Okresného súdu Piešťany v 16 nálezoch,
- Okresného súdu Košice-okolie v 15 nálezoch.
Z 263 nálezov, ktorými bolo rozhodnuté v roku 2016, sa:
- 188 nálezov týkalo občianskoprávnych vecí,
- 19 nálezov týkalo obchodnoprávnych vecí,
- 11 nálezov týkalo trestných vecí,
- 20 nálezov týkalo rodinných vecí,
- 4 nálezy týkali dedičských vecí,
- 18 nálezov týkalo exekučných vecí a vecí výkonu rozhodnutia,
- 1 nález týkal správneho súdnictva,
- 1 nález týkal konkurzu a reštrukturalizácie,
- 1 nález týkal iných vecí (konanie o úschovách).
- Finančné zadosťučinenie priznané v nálezoch vyslovujúcich porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
V súlade s § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznáva ústavný súd sťažovateľom aj primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd v zmysle projektu „Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb“, ktorý realizuje od roku 2010, okrem iného sleduje aj výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré boli jednotlivé všeobecné súdy na základe jeho nálezov povinné uhradiť sťažovateľom v lehote dvoch mesiacov od ich právoplatnosti.
Spolu najvyššiu sumu priznaného primeraného finančného zadosťučinenia za rok 2016 sú sťažovateľom povinné uhradiť:
- Okresný súd Košice I ‒ 83 900 €,
- Okresný súd Bratislava I ‒ 76 900 €,
- Okresný súd Košice II ‒ 71 600 €.
Najvyššie priznané finančné zadosťučinenie v jednotlivých konaniach bolo v sume:
- 28 000 € v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C 34/97 (I. ÚS 577/2015),
- 22 000 € v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 132/11 (III. ÚS 449/2016),
- 20 000 € v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43 C 132/07 (II. ÚS 714/2015).
Okresný súd Bratislava I bol v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 449/2016 povinný vyplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 22 000 €.
„Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 132/11 sa začalo 17. augusta 2011 a ani 13. decembra 2016, keď ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľov, nebolo právoplatne skončené. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že na Okresnom súde Bratislava I sa za 52 mesiacov od podania žaloby napriek opakovaným výzvam sťažovateľov neuskutočnilo ani jedno pojednávanie,“ objasňuje predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.
Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti daného konania ústavný súd konštatoval, že po právnej stránke možno danú vec charakterizovať ako vec patriacu k štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymykala od bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zo zistení ústavného súdu zároveň vyplýva, že vzhľadom na dlhodobú nečinnosť Okresného súdu Bratislava I od podania žaloby do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola predmetná vec okresným súdom fakticky vôbec prerokovaná. Z uvedeného vyplýva, že okresným súdom nebol vôbec vytvorený priestor na to, aby sa prípadná faktická zložitosť veci mohla v konaní prejaviť, a preto prípadná faktická zložitosť veci nie je ani významná pre hodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní.
Ako uvádza predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková: „V konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 449/2016 vystupovalo dvadsaťdva sťažovateľov. Ústavný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie. Aplikujúc zásady Európskeho súdu pre ľudské práva, ho ústavný súd považoval za primerané v sume 1 000 € pre každého zo sťažovateľov.“
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.
Viac informácií Vám môže poskytnúť hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD.
telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: martina.ferencova@concourt.sk
„Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 132/11 sa začalo
17. augusta 2011 a ani 13. decembra 2016, keď ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľov, nebolo právoplatne skončené. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že na Okresnom súde Bratislava I sa za 52 mesiacov od podania žaloby napriek opakovaným výzvam sťažovateľov
Komentáre
