Pred časom som čítala nevšedné podobenstvo. Vraj keď Boh zistil, že nemôže byť všade, stvoril dve pozoruhodné bytosti – mamy a fotografov. Aby nás prostredníctvom nich chránil a zároveň, aby nám ukázal všetky farby života. Najmä fotografi totiž dokážu pozerať na svet okolo nás takpovediac neokukaným pohľadom a zvečnia všetku tú krásu pre nás, ostatných v jej rozmanitostiach. Sú akoby našimi očami, pozorne a vnímavo sledujú všetky oblasti ľudskej činnosti. Sú jednoducho ľuďmi hromadného výskytu. V plnej miere to platí aj o košickom fotoreportérovi Františkovi Ivánovi, ktorý svojou autorskou výstavou fotografií vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach od 31. mája 2025 netradičným spôsobom jubiluje. Pripomína si ňou 44 rokov s fotoaparátom na krku a 20 rokov práce v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
V prípade Fera Ivána, ktorý sa narodil 29. júna 1962 v Košiciach, sa všetko začalo pred viac ako polstoročím v nevšednom fotoateliéri jeho otca, presnejšie – na záhrade pri narodeninovej torte s piatimi sviečkami. Jeho otec ju postavil na neveľký šamerlík a pri nej zvečnil malého jubilanta svojim pamätným Flexaretom, v tom čase veľkou novinkou v oblasti fotografie. Keď o pár rokov neskôr ako darček pribalil zvedavému chlapcovi a jeho bratovi aj fotoaparát Corina a neskôr aj zväčšovací prístroj, nebolo väčšej radosti. Zároveň bolo rozhodnuté – svet fotografie mu nadobro učaroval a jeho malým veľkým kráľovstvom sa stala tmavá fotokomora.
Logickým vyústením celoživotnej vášne Fera Ivána bolo, že v roku 1977 smerovali jeho kroky na Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach, na ktorej si zvolil odbor fotografia. Mal skutočné šťastie, lebo tu stretol svojho veľkého mentora a učiteľa Zdenka Smieška, od ktorého sa priučil rôznym finesom fotografie. Po štúdiách v roku 1981 získaval ďalšie grífy fotografovania v Komunálnych službách na oddelení fotoreportáže. To bola jeho takpovediac „fotouniverzita“ – ostrohy mu pribúdali pri fotografovaní sobášov, uvítaní detí do života, portrétov školákov a mnohých ďalších situácií bežného života. Osobitý vklad do jeho neskoršieho kumštu však priniesli renomovaní kolegovia fotografi, s ktorými sa stretol vo viacerých redakciách – v roku 1994 nastúpil do denníka Slovenský Východ o rok neskôr do Košickom Večera, potom fotografoval pre Českú tlačovú kanceláriu a od roku 2005 až do týchto dní pôsobí v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, kde stretol aj svoj ďalší veľký vzor – fotoreportéra Svätopluka Píseckého.
Široký záber fotoobjektívu Fera Ivána je takmer nevypočítateľný – spúšťou usilovne cvaká nielen v každodennom živote, ale tiež pri mapovaní krokov politikov, ako aj v okamihoch výnimočných športových rekordov či na kultúrnych podujatiach. Napríklad ako fotoreportér TASR zachytil na návšteve Slovenska významné osobnosti – v roku 2007 holandskú kráľovnú Beatrix, o rok neskôr britskú kráľovnú Alžbetu II. či pri návšteve Nórska aj nórského kráľa Haralda.
Tak vznikli mnohé nezabudnuteľné fotografie Fera Ivána, ktoré si všimli aj odborníci a ocenili ich na viacerých súťažiach. Napríklad v roku 2004 získal Cenu SONY (spolu fotoaparátom Sony) v prestížnej súťaži CZECH PRESS PHOTO za snímky novorodencov v Nemocnici v Šaci, ktorí v rámci muzikoterapie počúvali hudbu Mozarta či Vivaldiho. Fera však rovnako potešilo prvenstvo v súťaži SLOVAK PRESS FOTO v roku 2020, ktoré mu priniesli fotografie z tragického výbuchu bloku v Prešove. Viacero rokov obsadil aj popredné priečky v najstaršej regionálnej novinárskej súťaži na Slovensku, ktorú už 26 rokov organizuje Slovenský syndikát novinárov spolu Literárnym fondom.
Fotografom obvykle prajeme dobré svetlo. Také, ktoré napomáha zrodu nezabudnuteľných fotografií ako neodškriepiteľného svedectva našich životov. Na výstave Fratiška Ivána, ktorá vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach potrvá do 18. júna 2025, nájdete práve takýchto okamihov plné priehrštie. Stačí sa len pozerať otvorenými očami a srdcom…
Beáta Penxová-Mačingová
predsedníčka Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach
Komentáre
