Európsky parlament 21. mája oficiálne vyzval na podávanie nominácií do piateho ročníka súťaže o Cenu Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku.
- výročná cena udeľovaná za výnimočný novinársky počin, ktorý prispieva k podpore a ochrane základných hodnôt EÚ
- víťaz volený nezávislou porotou zloženou zo zástupcov tlače a občianskej spoločnosti
- finančná odmena vo výške 20 000 eur
- slávnostné odovzdávanie ceny v polovici októbra pri príležitosti výročia zavraždenia Daphne Caruanovej Galiziovej
Cena Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku sa udeľuje každý rok okolo 16. októbra, v deň výročia vraždy novinárky.
Cena sa každoročne udeľuje za výnimočný novinársky počin, ktorý prispieva k podpore alebo ochrane základných princípov a hodnôt Európskej únie, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, zásada právneho štátu a ľudské práva.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová povedala:
„Slobodná tlač je najlepším štítom demokracie. Novinári musia mať možnosť slobodne informovať bez strachu z cenzúry, zastrašovania alebo odvety. Európsky parlament bude vždy brániť slobodu médií a tlače a bude sa za ňu zasadzovať.
Cena Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku je poctou tým, ktorí vrhajú svetlo do tých najtmavších zákutí, pretože hovoriť pravdu o moci by sa nikdy nemalo nikomu vypomstiť. Cena symbolizuje neochvejnú oddanosť Európskeho parlamentu pravde a slobode slova a patrí každému novinárovi, ktorý bojuje za pravdivé fakty bez ohľadu na to, aké sú nepríjemné. Vďaka novinárskej slobode naša demokracia prekvitá.“
Je určená profesionálnym novinárom a tímom profesionálnych novinárov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Predložiť treba príspevok, ktorý bol zverejnený alebo odvysielaný v jednom z 27 členských štátov EÚ. Ocenenie má podporovať profesionálnu žurnalistiku a jej význam pri ochrane ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv.
O víťaznej nominácii rozhodne nezávislá porota zložená zo zástupcov médií a občianskej spoločnosti z 27 členských štátov, ako aj zástupcov hlavných európskych novinárskych asociácií. Slávnostné odovzdávanie ceny sa každoročne koná okolo 16. októbra, keď si pripomíname výročie zavraždenia Daphne Caruanovej Galiziovej.
Ocenenie, spolu s finančnou odmenou vo výške 20 000 eur, je potvrdením toho, že Európsky parlament bezvýhradne podporuje investigatívnu žurnalistiku a uznáva dôležitosť slobodnej tlače. V posledných rokoch Parlament varoval pred pokusmi narušiť pluralitu médií v EÚ aj mimo nej.
Parlament opakovane odsúdil pokusy o obmedzenie slobody médií, a najmä útoky na novinárov, a to bez ohľadu na ich formu či pôvod. Poslanci Európskeho parlamentu sa významne podieľali na úsilí, ktoré v marci 2024 vyvrcholilo prijatím európskeho aktu o slobode médií, ktorý chráni slobodu médií a bezpečnosť a nezávislosť novinárov. Niekoľko rokov tiež presadzovali predpis na riešenie tzv. súdnych sporov v zlej viere. Jeho cieľom bolo chrániť novinárov a občiansku spoločnosť pred strategickými žalobami, ktoré sa snažia umlčať kritické hlasy. Vo februári 2024 bola konečne schválená smernica EÚ proti strategickým žalobám proti verejnej účasti.
Novinári môžu svoje príspevky prihlásiť online na adrese https://daphnejournalismprize.eu/ do 31. júla 2025 do polnoci stredoeurópskeho času.
Predchádzajúci víťazi
2021 – projekt Pegasus, ktorý koordinovala organizácia Forbidden Stories
2022 – dokumentárny film The Central African Republic under Russian Influence tvorcov Clémenta Di Romu a Carola Valadeho (ARTE/France24/Le Monde)
2023 – spoločný investigatívny projekt o stroskotaní lode Pylos s migrantmi (investigatívne centrum Solomon v spolupráci s investigatívnou skupinou Forensis, verejnoprávnou stanicou StrgF/ARD a novinami The Guardian)
2024 – investigatívny projekt o nezvestných maloletých migrantoch bez sprievodu Lost in Europe (Stratení v Európe)
Kto bola Daphne Caruanová Galiziová?
Daphne Caruanová Galiziová bola maltská novinárka, blogerka a protikorupčná aktivistka, ktorá podrobne informovala o korupcii, praní špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti, obchodovaní s občianstvom a prepojeniach medzi maltskou vládou a kauzou Panama Papers. Pre svoju prácu čelila prenasledovaniu a hrozbám, ktoré 16. októbra 2017 viedli až k jej zavraždeniu. Zomrela pri výbuchu bomby nastraženej v jej aute. Obrovská vlna pobúrenia, ktorá sa zdvihla v reakcii na postup orgánov pri vyšetrovaní jej vraždy, napokon viedla k odstúpeniu maltského premiéra Josepha Muscata. Aj poslanci EP kritizovali zlyhania, ktoré sprevádzali vyšetrovanie, a v decembri 2019 vyzvali Európsku komisiu, aby prijala náležité opatrenia.
Komentáre
