Každoročné hodnotenie stavu právneho štátu Európskou komisiou pomáha posilňovať odolnosť európskej demokracie a hospodárstva a zvyšovať bezpečnosť členských štátov i Európskej únie ako celku.
Európska komisia dnes uverejnila siedmu výročnú správu o právnom štáte , v ktorej hodnotí vývoj v oblasti právneho štátu vo všetkých členských štátoch. Správa je výsledkom úzkeho dialógu Komisie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, ktorý pomáha predvídať a identifikovať výzvy a podporovať reformy, ktoré prispievajú k posilňovaniu právneho štátu a rešpektovaniu demokratických princípov.
Právny štát je základným pilierom prosperity, demokracie a bezpečnosti Európy a predpokladom slobodného života občanov podľa princípov a hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia. Nezávislé súdnictvo, účinné protikorupčné opatrenia, sloboda a pluralita médií či silný systém bŕzd a protiváh chránia práva občanov, posilňujú dôveru vo verejné inštitúcie a vytvárajú právnu istotu potrebnú pre investície, konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Jednotné a rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi, dôsledné uplatňovanie noriem EÚ a proces založený na dialógu sú základnými zásadami, ktorými sa riadi príprava správy o právnom štáte.
„Výročná správa o právnom štáte je dôležitým nástrojom dialógu Komisie s členskými štátmi o kľúčových otázkach v oblasti právneho štátu v Európe. Odporúčania správy podporujú krajiny v príprave a zavádzaní reforiem. Správa sa objektívne a rovnocenne vzťahuje na všetky členské štáty a vychádza z metodiky, ktorá je rovnaká pre všetky krajiny. Je výsledkom inkluzívneho procesu založeného na úzkej spolupráci a dialógu a jej hodnotenie aj v prípade Slovenska vychádza z desiatok stretnutí a podkladov od vnútroštátnych orgánov, medzinárodných organizácií a ďalších príslušných aktérov, ako aj z vlastných údajov Komisie. Všetky členské krajiny navyše dostali príležitosť poskytnúť aktualizované faktické informácie k svojim národným kapitolám pred schválením finálnej verzie správy o právnom štáte za rok 2026. Odporúčania správy majú v čase rastúcej geopolitickej neistoty osobitný význam pre posilňovanie dôvery v demokratické inštitúcie, bezpečnosť, konkurencieschopnosť a odolnosť Európy, “ uviedol Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Správa sa podobne ako v roku 2024 a 2025 nevzťahuje len na 27 členských štátov, ale zahŕňa aj štyri kapitoly venované vývoju v Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Čo sa týka procesu prípravy správy, v období od decembra 2025 do januára 2026 Komisia zozbierala písomné podklady od členských štátov a približne 280 písomných príspevkov od zainteresovaných strán, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Následne sa uskutočnilo viac ako 600 stretnutí so všetkými 27 členskými štátmi a štyrmi krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. V tejto súvislosti Komisia viedla konzultácie s približne 900 vnútroštátnymi orgánmi vrátane orgánov súdnictva, orgánov činných v trestnom konaní a ďalších zainteresovaných strán, ako sú združenia novinárov či sudcov.
Tohtoročná správa potvrdzuje celkovo pozitívny trend, keďže poukazuje na pokračujúci pokrok v mnohých členských štátoch v dôležitých reformách. Hoci sa situácia v jednotlivých krajinách a naprieč tematickými oblasťami líši a niektoré výzvy pretrvávajú, správa a jej odporúčania naďalej dávajú podnet na reformy a zmeny prostredníctvom neustáleho dialógu s členskými štátmi. V návrhu Komisie týkajúcom sa budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ bude správa a jej odporúčania zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zavedenia silnejších mechanizmov na ochranu rozpočtu Únie. Komisia navrhla, aby sa nové národné a regionálne partnerské plány (NRPP) členských štátov v rámci viacročného finančného rámca (VFR) zamerali aj na výzvy identifikované v správe o právnom štáte. Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecnej rozprave a rozprave o jednotlivých krajinách. Rovnako vyzýva aj národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany, aby pokračovali vo vnútroštátnom aj celoeurópskom dialógu o právnom štáte. Komisia apeluje na členské štáty, aby sa zaoberali výzvami, ktoré uvádza v jednotlivých správach. Pri uplatňovaní odporúčaní je im pripravená pomáhať.
Odporúčania pre Slovensko
Slovensko pokračovalo v intenzívnom dialógu s Komisiou v snahe vyriešiť výzvy identifikované v predchádzajúcich správach, a to aj v kontexte revízie plánu obnovy a odolnosti.
Na základe odporúčaní uvedených v správe o právnom štáte za rok 2025, s prihliadnutím na ďalší vývoj, ku ktorému došlo za referenčné obdobie, a pripomínajúc postup v prípade nesplnenia povinnosti súvisiaci s právnym štátom, ktorý sa uvádza v kapitole o situácii na Slovensku, príslušné záväzky prijaté v rámci plánu obnovy a odolnosti a odporúčania, ktoré boli Slovensku adresované v rámci európskeho semestra v súvislosti s justičným systémom vrátane jeho nezávislosti a v súvislosti s účinnosťou protikorupčného rámca, Komisia dospela celkovo k týmto záverom:
Určitý pokrok sa dosiahol v súvislosti s opatreniami na zabezpečenie dostatočných záruk nezávislosti, pokiaľ ide o odvolávanie členov súdnej rady, keďže sa pripravili návrhy zmien, ktorými sa má riešiť otázka ich predčasného odvolania. Keďže legislatívny proces stále prebieha, Slovensku sa odporúča, aby pokročilo v reformách, ktorými sa zabezpečia dostatočné záruky nezávislosti súdnej rady, a to aj pokiaľ ide o odvolávanie jej členov, s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa nezávislosti súdnych rád.
Významný pokrok sa dosiahol pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a dodržiavané dostatočné záruky pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcom za „ohýbanie práva“ pri prijímaní ich súdnych rozhodnutí, keďže vláda v tejto veci požiadala o stanovisko Benátsku komisiu. V nadväznosti na prijatie tohto stanoviska a na schválenie zmien slovenského plánu obnovy a odolnosti ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh zákona, ktorým sa tento trestný čin ruší. Vzhľadom na úpravy vykonané v slovenskom pláne obnovy a odolnosti sa Slovensku odporúča, aby prijalo potrebné kroky na účely zrušenia trestného činu „ohýbania práva“.
Žiadny pokrok sa nedosiahol v otázkach účinného vyšetrovania a stíhania prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov, keďže obavy v súvislosti s protikorupčným rámcom stále pretrvávajú a schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať prípady veľkej korupcie sa ešte viac zhoršila. Vzhľadom na výrazný pokles počtu obvinení, obžalôb a odsúdení v korupčných prípadoch a pokračujúcu prax generálneho prokurátora rušiť konečné rozhodnutia polície a prokuratúry sa Slovensku odporúča, aby dosiahlo presvedčivé výsledky v oblasti trestných činov korupcie, najmä v prípadoch veľkej korupcie, a to aj predchádzaním akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu a obmedzením využívania právomocí generálneho prokurátora zrušiť konečné rozhodnutia vyšetrovateľov a prokurátorov.
Obmedzený pokrok sa dosiahol v oblasti regulácie lobistických činností, keďže sa podnikli úvodné kroky k príprave návrhu zákona, a určitý ďalší pokrok sa dosiahol v reforme pravidiel upravujúcich konflikty záujmov, keďže bol prijatý nezáväzný kódex správania sa osôb vo vysokých verejných funkciách a kódex správania sa poslancov parlamentu. Žiadny pokrok sa však nedosiahol vo veci posilňovania systému majetkových priznaní. Slovensku sa preto odporúča, aby predložilo návrhy na reguláciu lobizmu, posilnilo systém podávania a overovania majetkových priznaní a pokračovalo vo vyvíjaní úsilia zameraného na reformovanie pravidiel upravujúcich konflikty záujmov.
Obmedzený pokrok sa dosiahol pri zavádzaní legislatívnych a iných záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní. Slovensku sa preto odporúča, aby pokročilo v procese vytvárania legislatívnych a iných záruk v záujme zlepšenia fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní, s prihliadnutím na európske normy v oblasti ochrany novinárov.
Žiadny pokrok sa nedosiahol pri zabezpečovaní účinných verejných konzultácií a zapájania zainteresovaných strán do procesu tvorby práva, čo aj naďalej vyvoláva obavy. Slovensku sa preto odporúča, aby zabezpečilo inkluzívny a transparentný legislatívny proces, a to aj zaistením účinných verejných konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán do procesu tvorby práva a vyriešením problému častého využívania skráteného legislatívneho konania.
Pokiaľ ide o ostatné odporúčania za rok 2025, Komisia dospela k záveru, že žiadny pokrok sa nedosiahol pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov, ktorých cieľom je obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a zvýšiť ich ochranu s prihliadnutím na európske normy týkajúce sa verejnoprávnych médií. Keďže na témy, ktoré sú predmetom tohto odporúčania, sa vzťahujú ustanovenia Európskeho aktu o slobode médií (EMFA), ďalšie nadväzujúce opatrenia sa zabezpečia ako súčasť podpory, ktorú Komisia poskytuje členským štátom pri presadzovaní EMFA, pričom významným zmenám v tejto oblasti a ich vplyvu sa bude naďalej venovať pozornosť v správe o právnom štáte.
Komentáre
