Iniciatíva malých obcí: „Vidiek treba naštartovať, aj Európska únia prichádza s touto stratégiou. Ak zavrhneme vidiek, máme o pár rokov veľký problém. Už to vie aj Európska únia“, vraví Michal Sekerák
Malé obce: Potrebujeme málo, vieme dať veľa. Únia už to pochopila, SR zatiaľ nie.
Problémom vyľudňovania vidieka sa začína venovať aj Európska únia. Stratégiu Právo ostať oficiálne predstavila v máji 2026 pod heslom „tvoj región, tvoja budúcnosť“, do konca tohto roka má Európska komisia prijať finálnu podobu plánu a vyčleniť na ňu európske prostriedky.
Stratégia reaguje na koncepciu Demografická transformácia v EÚ: pochopenie zmeny a prispôsobenie sa jej dôsledkom. Podľa nej sa do roku 2050 klesne populácia vo vidieckych regiónoch o takmer osem percent, čo má negatívne ekonomické následky pre celé štáty. Na Slovensku sa to týka najmä Prešovského, Košického, Banskobystrického a Žilinského kraja.
Nutnosť podpory pre malé obce
Na tento negatívny trend dlhodobo poukazuje Iniciatíva malých obcí (IMO), ktorá ponúka aj riešenia tohto problému. Sú v zhode s tým, čo chce stratégiou Právo ostať dosiahnuť aj EÚ.
„Zjednodušene povedané, Európska únia bude finančne podporovať projekty, ktoré budú znamenať to, aby mladí ľudia mohli ostať doma. Aby si mohli zakladať živnosti, firmy, budovať domy, vracať sa do svojich rodísk. Tak, aby sa ten život pre nich stal aj v menších dedinách, zabudnutých dolinách, dobrým životom,“ hovorí predseda IMO Michal Sekerák, ktorý je starostom obce Bajerovce v okrese Sabinov.
Na príprave celoeurópskej stratégie sa podieľa ako poradný orgán Európsky výbor regiónov. Jeho predsedníčka Kata Tüttő, spolu s ďalšími predstaviteľmi, rokovala v Bruseli so zástupcami Slovenska. Sekerák na rokovaní zastupoval malé samosprávy, ktorých sa materiál bezprostredne dotýka.
Podľa jeho slov na ňom slovenská delegácia prezentovala projekt ministerstva regionálneho rozvoja Oživme malé obce. „Chápu nás a nebudú brániť, aby bol ten projekt bol otvorený. Upozornili nás len, že je potrebné obhájiť si ho doma,“ konštatuje Sekerák.
Pomôže to celej ekonomike
Ak chce dať EÚ peniaze pre vidiek, do hladových dolín, aký efekt od toho očakáva?
„Prvá vec je, že ľudia sa vrátia domov. To, že budú podnikať doma, prinesie financie, ktoré ostanú doma. Môžu sa použiť na ďalšie a ďalšie projekty, ale doma. Keď sa naštartuje lokálna ekonomika, tým pádom budeme mať aj zabezpečenú sebestačnosť v potravinách. Tak to funguje, vidiek živí mestá. Jesť musíme všetci,“ vysvetľuje zakladateľ IMO.
Ďalší efekt bude podľa neho ten, že keď peniaze ostanú v danom regióne, budú použité na jeho rozvoj, bez toho, aby musela zasahovať centrálna vláda. Minimalizuje sa aj korupcia, keďže o peniazoch sa bude namiesto centra rozhodovať na nižších úrovniach, kde je vyššia priama kontrola od obyvateľov.
Ako naštartovať vidiek
Sekerák zastupuje malé obce do päťsto obyvateľov a hovorí, že spomínané problémy roky pomenúvali, ale riešenia neprichádzali. Teraz vidí reálnu snahu veci posunúť.
IMO navrhuje niekoľko prorastových opatrení, ktoré pomôžu naštartovať vidiek, a tým aj ekonomiku celého Slovenska.
„Poviem to takto, správny lekár by mal hľadať príčinu choroby, vtedy sa mu ju skôr podarí vyliečiť. Horší lekár vám dá tabletky od bolesti a chce sa vás zbaviť,“ vraví Sekerák a poukazuje na snahy zbaviť sa malých, ale i väčších obcí. „Obce sú nosnou kostrou vidieckej krajiny. Je to chyba nás všetkých a odliv z obcí je obrovský. Tie obce zanikajú a aj exekutíva v poslednom čase sa v rámci kvázi reformy samosprávy chce tých obcí zbaviť. A podsúva, že za ekonomickú a hospodársku situáciu na Slovensku môžu malé obce. Vraj sú neefektívne, čo je klamstvo,“ zdôrazňuje Sekerák.
„Malé obce a obce ako také na Slovensku majú najefektívnejšie ekonomické ukazovatele, čo sa týka hospodárenia. To je jedna vec. Druhá vec je, že ich treba zachovať z hľadiska celoštátnej stratégie, pretože nikdy nikto neprežil, keď sa zbavil vidieka. Źiaden štát, žiadna monarchia, žiadne cisárstvo. Vidiek živí mestá,“ pokračuje starosta a zástupca malých obcí a prechádza ku konkrétnostiam.
Sekerák: Treba mať zodpovednosť a odvahu
„Dnes už aj Európska únia vie, že preľudňovanie miest musí nejako zastaviť, lebo je to pre celú úniu neprijateľné, až škodlivé. V rámci programového obdobia 2028 až 2034 preto schválila strategický plán Právo ostať. Toto ešte nemá osvojené Slovensko. Ešte to nemá osvojené ani žiadny relevantný politik,“ vysvetľuje Sekerák a zdôrazňuje, že od roku 2004 sa regionálne rozdiely stále zväčšujú zlým nastavením financovania samospráv.
„Doteraz to nikto neupravil a všetky vlády, ktoré odvtedy boli, a týka sa to aj našej stavovskej organizácie Združenie miest a obcí, sa nesnažili tieto veci riešiť, ale odsúvať. Je to o zodpovednosti, o odvahe, nikto ju doteraz nemal,“ hovorí a kritizuje snahy odstrihnúť obce od financií a kompetencií a preniesť ich na úroveň krajov, ktoré boli umelo vytvorené v roku 2001.
Modely financovania sú rôzne
Obec o veľkosti Bajeroviec má už teraz napríklad v Českej republike trojnásobné príjmy: „Keď mám príjem stotisíc, základné služby poplatím, ostatné si musím robiť sám, fyzicky, zdarma. Ale keby som mal väčší príjem, viem tých ľudí zamestnať. Ostanú tu. Oplatí sa im žiť tu a toto je prínos pre štát. Nie to, že sadne do auta a ide robiť do Nemecka či Holandska. To je celé.“
Modelov možného financovania samospráv je viac. Iniciatíva malých obcí presadzuje zmenu toho dnešného tak, aby nebol záťažou pre verejné financie, naštartoval ekonomiku a bol v súlade s aktuálnou európskou stratégiou.
„Dnes máme financovanie samosprávy z výnosu z daní fyzických osôb v pomere 70 percent mestá a obce a 30 percent vyššie územné celky. Náš návrh znie, sto percent pre mestá a obce bez koeficientov. Čo to znamená? Teraz sú nastavené koeficienty, ktoré od roku 2004 obrovsky prehĺbili regionálne rozdiely. Malé obce mali prepočítavací koeficient 0,90. Teda z každého eura získajú len 90 centov. Tí veľkí mali 1,25 alebo až 1,35. Takže taký je rozdiel v základných nastaveniach, plus v tých veľkých mestách sú priemyselné parky a podobne, z ktorých majú ďalšie príjmy. Toto by sa odstránilo, rozdeľovalo by sa každému rovno na občana. Zostali nám vyššie územné celky. Ak ich štát potrebuje, nech im zadefinuje kompetencie a nech ich platí. To by nám pomohlo, aby sme ekonomicky oživili mestá a obce,“ vysvetľuje Sekerák.
Poukazuje na to, že je možné prevziať aj iné modely. Napríklad český, kde sú obce financované z troch zdrojov: výnosu z daní z fyzických osôb, z právnických osôb a z DPH. V Rakúsku a v Dánsku najprv dofinancovali malé obce a potom urobili reformu a zlučovali. Na Slovensku investičný dlh narastá. „Keď teraz pospájame alebo združíme obce, kto ten investičný dlh zaplatí? Veľké mesto dá peniaze malej obci? Nedá,“ poukazuje na problém.
Obavy z likvidácie obcí
Ako príklad uvádza pracovnú skupinu zriadenú splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu, ktorá vytvára zákon o združovaní malých obcí.
„Každá zmena sa vždy dotkne tých najslabších, najmenších. Ak sú tí najslabší a najmenší pri zmenách spokojní, všetci budú spokojní. To sa na Slovensku nedeje. Stále sme obchádzaní. Nikto z relevantných nás nechce vypočuť. Pripadá mi to tak, ako keby sme tie malé obce chceli zlikvidovať,“ poukazuje na to, že malé obce sú z rozhodovacieho procesu vynechané.
„Bolo by rozumné prebrať to so všetkými relevantnými hráčmi. S tými, ktorých sa to týka. A najviac sa to týka malých obcí. Aby nás zobrali a rešpektovali. My veľa nepotrebujeme. Ale veľa môžeme pomôcť tomuto štátu,“ dodáva zakladateľ IMO Michal Sekerák.
Kontakt:
Michal Sekerák, starosta obce Bajerovce
Komentáre
