V Londýne otvorili XXX. olympijské hry, v Banskej Bystrici dostali motoristi posledný úsek rýchlostnej cesty R1 – PRIBINA – severný obchvat a v Košiciach sa čítalo.
Keďže český dramatik, scenárista a novinár Karel Steigerwald ochorel, úloha zaplniť 26. večer Mesiaca autorského čítania a predstaviť svoju tvorbu ostala na slovinskom hosťovi. Bol ním Primož Čučnik, jedna z kľúčových osobností súčasnej slovinskej poézie. Je básnik, kedysi pôsobil aj ako kritik, prekladá z poľského a anglického jazyka. Pracuje aj ako redaktor v časopise Literatúra. A v roku 2003 založil vlastné vydavateľstvo Šerpa. Vydáva v ňom publikácie, ktoré by inak nemali šancu v Slovinsku vyjsť – slovinských autorov, preklady historicky avantgardných prác i menšinové texty známych autorov.
Primož Čučnik je autor sedem a pol básnických zbierok. Prvá – Dve zimy – vyšla v roku 1999 a získala cenu za debut roka. O jednej polovici zbierky hovoril už básnik Gregor Podlogar. Takže pre oživenie – počas rezidenčného pobytu v New Yorku napísali títo dvaja básnici spoločne zbierku Óda na Manhattanskú avenue. Renomé Primoža Čučnika zdobí viacero ocenení – Zlatý vták, Cena Prešerenovej nadácie, Jenkova cena, nominovaný bol na Veronikinu cenu. „Moja poézia sa asi páčila kritikom“, skonštatoval a zároveň zisk cien vníma ako „vnesenie prílišnej pozornosti do všedného pokoja“. Na druhej strane sa ale vďaka takýmto úspechom ocenené diela dostanú k väčšiemu počtu čitateľov. Slovinský trh je totiž malý. V krajine žijú asi dva milióny ľudí a, samozrejme, nie každý rád číta básne. Navyše knihy sú príliš drahé, a tak Slovinci radšej využívajú služby knižníc. Bežne sa v kníhkupectvách predáva poézia v počte päťdesiat – sto – dvesto kníh. Ocenený autor však získa aj väčšiu pozornosť. Takto aj jeho Akordy, ktoré vyšli v náklade 400 kusov, boli vypredané.
A či ho nižší počet čitateľov nedemotivuje? Keď píše, nerozmýšľa nad tým. Stačí, keď ho čítajú tí, ktorí mu rozumejú. Ale je rád, keď po jeho zbierkach siahne aj niekto ďalší. Čučnikove dve zbierky si už mohli kúpiť vo svojom jazyku aj Poliaci. Košičanom prečítal básne zo svojich dvoch novších zbierok – zazneli Prvá báseň, Akordy, Snehové podmienky, Čierne scenáre. Témy jeho básní sa venujú zmenám, na ktoré si nemožno zvyknúť.
A o príjemnú atmosféru na nádvorí Bábkového divadla sa postarali aj manželia Orgovánovci – flautistka Lýdia a huslista Roman.
Sobotný večer bude patriť ženám – slovinskej poetke a prozaičke Stanke Hrastelj a slovenskej prozaičke, publicistke a výtvarníčke Monike Kompaníkovej.
Komentáre
