Tlačové správy

Stanovisko predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej k vyjadreniam právneho zástupcu prezidenta SR Jána Mazáka v kauze nevymenovaných kandidátov na sudcov ÚS SR

Dňa 22. decembra 2017 bol na stránkach nemenovaného denníka uverejnený komentár s názvom „Ústavný súd v úplnom zložení začína hrubým porušením ústavnosti“, ktorého autorom je ešte zrejme poradca prezidenta Slovenskej republiky Ján Mazák (ďalej len „J. M.“).

V posledných dňoch a týždňoch bolo uverejnených viacero článkov a komentárov reagujúcich na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) a na jeho rozhodovaciu činnosť. Je pravdou, že v demokratickej spoločnosti je nevyhnutné akceptovať slobodu prejavu v medziach oprávnenej kritiky, pričom štátne orgány a ich predstavitelia sú povinní strpieť vyššiu mieru kritiky. Aj preto som nereagovala na vyjadrenia tých predstaviteľov novinárskej či právnickej obce, ktorí vykresľujú ústavný súd neustále v negatívnom svetle. Avšak už spomínaný komentár J. M. hrubo presahuje mieru oprávnenej kritiky uvádzaním klamlivých informácií, pričom autor komentára J. M. ani nepredstiera snahu o odbornú argumentáciu a znižuje sa k urážlivým výrokom na adresu ústavných sudcov a ústavného súdu. Komentár tak skĺzava do roviny bulvárneho diela so znakmi osobného citového zafarbenia, keď autor komentára J. M. zrejme v snahe zakryť svoju frustráciu z nesprávneho a následne neúspešného právneho zastupovania prezidenta Slovenskej republiky v konaniach pred ústavným súdom v tzv. kauze nevymenovaných kandidátov na sudcov ústavného súdu fabuluje a špekuluje o motívoch sudcov ústavného súdu. Jeho vyjadrenia sú o to viac poľutovaniahodné, že samotný autor komentára J. M. je bývalým predsedom ústavného súdu a v súčasnosti sa uchádza o funkcie v medzinárodných súdnych inštitúciách za Slovenskú republiku.

Autor komentára J. M. bez akýchkoľvek ťažkostí hovorí o krivení a ignorácii Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) sudcami ústavného súdu. Takéto tvrdenia vyslovil človek, ktorého zjavne nesprávne a následne neúspešné právne poradenstvo v oblasti ústavného práva priviedlo prezidenta Slovenskej republiky do situácie, keď znefunkčnil ústavný orgán – ústavný súd, porušoval ústavné práva kandidátov na sudcov ústavného súdu po dobu vyše troch rokov, čo potvrdzujú aj tri právoplatné rozhodnutia ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 571/2014, PL. ÚS 45/2015, I. ÚS 575/2016) a dve stanoviská Benátskej komisie [CDL-AD(2014)015, CDL-AD(2017)001]. Osobitným negatívom poskytovania právneho poradenstva prezidentovi Slovenskej republiky v týchto veciach je fakt, že autor komentára J. M. je za takéto právne poradenstvo zrejme odmeňovaný zo štátneho rozpočtu, a teda z daní všetkých občanov Slovenskej republiky.

Autor komentára J. M. by mal dobre poznať čl. 131 Ústavy Slovenskej republiky, § 29 zákona o ústavnom súde, Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky, v súlade s ktorými plénum ústavného súdu rozhoduje o úprave svojich vnútorných pomerov
a na základe ktorých plénum ústavného súdu schvaľuje rozvrh práce na daný kalendárny rok.

Práve plénum ústavného súdu v zmysle hore uvedenej právnej úpravy na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017 schválilo Dodatok č. 2 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2017 na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018, ktorý autor komentára
J. M. nesprávne a klamlivo označuje za nezákonný. Ďalej je dôležité zdôrazniť, že traja sudcovia ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie začalo plynúť 14. decembra 2017, podobne ako ostatní ústavní sudcovia, nerozhodujú ako „samosudcovia“, ale ako sudcovia v trojčlenných senátoch, prípadne ako sudcovia 13-členného pléna ústavného súdu. Na základe uvedeného je nepochybné, že rozvrh práce ústavného súdu na rok 2017 a jeho dodatok č. 2 je v súlade s ústavou a zákonom o ústavnom súde.

Obava J. M. autora komentára o narušenie práva na zákonného sudcu v súvislosti s náhodným elektronickým prideľovaním spisov navyše pôsobí neúprimne, keďže v období pred rokom 2007, teda počas pôsobenia J. M. ako predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, práve tento spôsob náhodného elektronického prideľovania spisov absentoval a podania boli rozdeľované samotným predsedom súdu J. M. Oveľa zarážajúcejšou skutočnosťou vzhľadom na búrlivú kritiku J. M. v jeho komentári je napríklad to, že 11. marca 2004 plénum ústavného súdu pod jeho vedením rozhodlo dodatkom č. 1 k rozvrhu práce o doplnení rozvrhu práce na rok 2004 tak, že sa sudcom J. K. a D. Š. neprideľovali nové veci. Ďalej v Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2006 je okrem iného uvedené, že predsedovi ústavného súdu J. M. sa v roku 2006 neprideľovali veci patriace do pôsobnosti senátu. Súčasné plénum ústavného súdu predsa postupovalo obdobným spôsobom.

Spochybnenie intelektuálnych kapacít súčasných ústavných sudcov autorom komentára J. M. okrem toho, že ich uráža, pri porovnaní niekoľkých štatistických údajov o rozhodovacej činnosti ústavného súdu v druhom a v treťom funkčnom období ústavného súdu vyznieva
do prázdna.

Zo štatistických údajov za druhé funkčné obdobie ústavného súdu (od 22. januára 2000 do 15. februára 2007) pod vedením J. M. vyplýva (J. M. sa k 30. 9. 2006 vzdal funkcie predsedu a sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky).

  • Počet doručených podaní (návrhov a sťažností) za celé druhé funkčné obdobie bol 12 554.
  • Počet rozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) za celé druhé funkčné obdobie bol 11 561.
  • Priemerný počet rozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) za celé druhé funkčné obdobie na 1 sudcu bol 1 022.
  • Počet nerozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) – zostatok za celé druhé funkčné obdobie bol 993
    • a z daného počtu (zo zostatku 993) bolo 29 nerozhodnutých plenárnych podaní
      z druhého funkčného obdobia pod vedením J. M., pričom:

      • 1 vec bola staršia ako 6 rokov (čo predstavuje takmer celé funkčné obdobie
        M. ako predsedu ústavného súdu),
      • 1 vec bola staršia ako 5 rokov,
      • 2 veci boli staršie ako 3 roky,
      • 12 vecí bolo starších ako 2 roky,
      • 12 vecí bolo starších ako 1 rok a
      • 1 vec bola podaná do 15. februára 2007.

Zo štatistických údajov za tretie funkčné obdobie ústavného súdu (od 16. 2. 2007 do 31. 12. 2017) pod mojím vedením vyplýva:

  • Počet doručených podaní (návrhov a sťažností) počas tretieho funkčného obdobia je 146 067, pričom z toho:
    • v r. 2007 – 2014 bolo doručených 111 568podaní,
    • v r. 2015 – 2017 bolo doručených 34 499 podaní.
  • Počet rozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) počas tretieho funkčného obdobia je 145 072, pričom z toho:
    • v r. 2007 – 2014 bolo rozhodnutých 99 590 podaní,
    • v r. 2015 – 2017 bolo rozhodnutých 45 482 podaní.
  • Priemerný počet rozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) počas tretieho funkčného obdobia na 1 sudcu je 12 191, pričom z toho:
    • v r. 2007 – 2014 bol priemerný počet rozhodnutých podaní na 1 sudcu 7 819 (čo je  takmer 8-násobok oproti druhému funkčnému obdobiu),
    • v r. 2015 – 2017 bol priemerný počet rozhodnutých podaní na 1 sudcu 4 372 (čo je viac ako 4-násobok oproti druhému funkčnému obdobiu).
  • Počet dosiaľ nerozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) počas tretieho funkčného obdobia je 995 a
    • z daného počtu je 34 nerozhodnutých plenárnych návrhov a sťažností z tretieho funkčného obdobia pod mojím vedením, pričom:
      • len 2 veci sú staršie ako 3 roky,
      • len 2 sú staršie ako 2 roky,
      • 12 vecí je starších ako 1 rok a
      • 18 bolo podaných v roku 2017,

a to za stavu, že plénum ústavného súdu pracovalo v neúplnom zložení 10 sudcov viac ako tri roky (od júla 2014 do decembra 2017) namiesto ústavou predpísaných 13 sudcov, a teda ústavný súd bol v dôsledku nesprávneho a následne neúspešného poradenstva J. M. prezidentovi Slovenskej republiky vo veci nevymenovaných kandidátov na sudcov ústavného súdu znefunkčnený.

Z uvedených štatistických údajov je zrejmé, že:

  • Počas tretieho funkčného obdobia ústavného súdu bol priemerný počet rozhodnutých podaní (návrhov a sťažností) pripadajúcich na jedného sudcu 12 191.
  • Počas tretieho funkčného obdobia ústavného súdu jeden sudca ústavného súdu rozhodol viac podaní (návrhov a sťažností) ako všetci sudcovia pléna ústavného súdu počas druhého funkčného obdobia pod vedením vtedajšieho predsedu ústavného súdu a autora komentára J.M.

V naznačených súvislostiach si dovolím citovať výrok autora komentára J. M.: „po mne potopa“. Dovolím si konštatovať, že práve „potopa“ zostala na ústavnom súde ako výsledok druhého funkčného obdobia ústavného súdu pod vedením vtedajšieho predsedu ústavného súdu J. M., a pripomínam, že autor komentára J. M. k 30. septembru 2006 pred ukončením druhého funkčného obdobia ústavného súdu odišiel z jednej z najvýznamnejších ústavných funkcií v štáte, vzdal sa funkcie predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky a uprednostnil tak zrejme svoje osobné záujmy.

Komentár z 22. decembra 2017 nie je ojedinelým autorovým útokom na adresu ústavného súdu a jeho sudcov. Klamlivé vyjadrenia právneho poradcu prezidenta Slovenskej republiky J. M. na adresu sudcov ústavného súdu a ich rozhodovacej činnosti som už v minulosti viackrát vyvrátila (Spr 484/2013, tlačová informácia č. 12/2013, tlačová informácia č. 72/2014, tlačová informácia
č. 63/2015
, tlačová informácia č. 10/2016, tlačová informácia č.15/201

Navyše, právny zástupca prezidenta Slovenskej republiky J. M. sa naposledy opätovne klamlivo vyjadroval aj k môjmu doplňujúcemu stanovisku vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 a na verejnom ústnom pojednávaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 575/2016 zo 16. novembra 2017 (pričom toto zavadzajúce tvrdenie si už osvojili niektorí „ústavní právnici“), tvrdiac, že v doplňujúcom stanovisku uvádzam, že prezident Slovenskej republiky môže odmietnuť každý personálny návrh, ktorý mu predloží Národná rada Slovenskej republiky. Proti takému tvrdeniu sa ohradzujem, keďže sa nielenže nezakladá na pravde, ale hrubým spôsobom zavádza verejnosť.

Je vhodné poznamenať, že urážlivé, nekorektné a vrcholne neprofesionálne výroky
na adresu ústavného súdu a sudcov ústavného súdu predstavujú v kontexte daného komentára taký zásah do práv na ochranu osobnosti, ktorý by v iných prípadoch mohol viesť k podaniu civilnej žaloby o ochranu osobnosti. Podľa môjho názoru však sudcovia ústavného súdu neprejavia autorovi komentára J. M., zrejme frustrovaného zo závažného odborného zlyhania, „poctu“ v podobe spätnej väzby na jeho invektívy a vďaka ich nadhľadu a hodnotovému rebríčku, v ktorom na prvom mieste stojí ochrana základných ľudských práv a slobôd občanov tejto krajiny, sa nebudú jeho vyjadreniami ďalej zaoberať.

V závere chcem uviesť, že očakávam (a nielen ja) verejné ospravedlnenie autora komentára J. M. pánovi prezidentovi Slovenskej republiky za to, že svojím nesprávnym a následne neúspešným právnym poradenstvom v tzv. kauze nevymenovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky doviedol prezidenta Slovenskej republiky do stavu, keď viac ako tri roky porušoval Ústavu Slovenskej republiky.

Rovnako očakávam (a nielen ja) verejné ospravedlnenie autora komentára J. M. sudcom ústavného súdu za vyjadrenia, ktorými znevážil ich postavenie a ich rozhodovaciu činnosť a rovnako i postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

______________________________________________________________________________

Stručný životopis autora komentára J. M. je verejne dostupný na webovom sídle ústavného súdu. Z  uvedených zdrojov ho však možno doplniť o ďalšie zaujímavé údaje.

Doplňujúce údaje zo životopisu autora komentára J. M.:

https://www.sme.sk/c/5070072/ako-si-november-89-pamataju-ludia-ktori-dnes-tahaju-slovensko.html

 

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.

Viac informácií Vám môže poskytnúť hovorkyňa Ústavného súdu SR PhDr. Martina Ferencová, PhD.

telefón: 055/7207 295, mobil: +421 918 827 344, e-mail: martina.ferencova@ustavnysud.sk

 

Komentáre

komentárov

Populárne na webe SSN

Hore